O Islande — milovanej krajine Juraja Kušnierika
Island patrí medzi najbezpečnejšie krajiny sveta. Krajina s minimálnou kriminalitou, kde obyvatelia veria na Elfov a policajti nie sú ozbrojení. Rozprávkové miesto, kde takmer každý má kapelu a produkuje kvalitnú hudbu svetovej alternatívnej scény. Napríklad Bjork, ktoré zahrala toto leto na slovenskej Pohode. 7.novembra, počas veľkého islandského festivalu v Reykjaviku jej za nás všetkých odkázal Juraj Kušnierik, že jej koncert na Slovensku bol úžasný.
Presne 4.-8. novembra bol v islandskom hlavnom meste hudobný festival Icelandic Music Airwaves. Keďže islandská hudobná scéna je výnimočná svojou koncentráciou kvalitných kapiel, festival láka návštevníkov z celého sveta. Slováci prišli tiež. Dokonca jedného Slováka tam poznali a osobne ho pozvali priamo islandskí hudobníci. Bol ním práve Juraj Kušnierik, ktorý ako milovník Islandu a jeden z najrozhľadenejších kultúrnych žurnalistov, napísal o Islande knihu — Hudba Ostrova. Poznal vždy najnovšie kapely. A videli ste ho na väčšine koncertov v Bratislave. Stál tam sám a jedol zelené jablká. Poznali ho všetci. Povedal, čo sa nové deje v alternatívnej scéne, odporučil dobré kapely alebo blížiaci sa koncert, o ktorom vedel vždy skôr ako vy.
S Jurajom sme sa stretli v sobotu. V piatok nám to nevyšlo. A v sobotu ráno nám napísal, či sme v poriadku, keď sme sa neozvali. V nedeľu Juraj dostal infarkt. Sám prišiel do Reykjavíckej nemocnice, kde podstúpil nikoľkohodinovú operáciu srdca. Ďalší piatok (piatok trinásteho), keď sa celý svet snažil spamätať z útoku na metalovom koncerte v Paríži, Juraj zomrel. Posledná kázeň, ktorú mal pre Cirkev bratskú, bola o smrti v rodine.
“Juraj bol v .týždni od jeho začiatku. Aj v Artfore, aj v dobrej kultúre, aj v autentickom kresťanstve. Miloval svoju Natáliu, Lenku a Island. A slobodu. Bol to jeden z najobetavejších a najláskavejších ľudí, akých som poznal.” písal v ťažkých emóciach jeho kolega Štefan Hríb.
Menej je viac
Jeho postoj k životu by mal byť vzorom pre nás ako ľudí. Jeho prístup k žurnalistike by mal byť vzorom pre nás, žurnalistov a novinárov. „Ak váhate nad vetami, ktoré by vo vašom článku nemuseli byť, okamžite ich mažte,“ vysvetľoval Juraj. „Menej je viac. Ak sa slová zdajú zbytočné vám, vášmu čitateľovi budú prekážať dvojnásobne.“ Ohromne sčítaný človek, milovník umenia, o ktorom písal často a rád. Jeho štýl písania aj života bol neskutočne pozitívny. Mnohých tým až hneval, že na všetko je pozitívna odpoveď.
Island si zamilujete. Ako Juraj
Okrem toho, že Islanďania veria na Elfov a dokonca kvôli nim odklonili stavbu diaľnice, je viac dôvodov, prečo je Island čarovná krajina. Tak ako Juraj miloval kultúru, zbožňujú ju aj na Islande, ľudia najviac na svete pozerajú filmy. Takmer každý tam má kapelu. Všetko sa točí okolo kultúry. A okolo lovu rýb, vďaka čomu prosperujú. Sú tam veľryby, na ktoré sa môžete ísť pozrieť alebo ich ako v jedinej krajine na svete aj legálne ochutnať. Na Islande neexistujú priezviská. Obyvatelia používajú tradičný systém mien, v ktorom sa priezvisko tvorí pomocou otcovho alebo matkinho mena s koncovkou -dóttir (-dcéra) a -son (-syn). Na Islande nie sú stromy, iba ak umelo vysadené. Islandský jazyk zostal nezmenený už od starovekej Nórčiny. To znamená že 1000 rokov staré texty sú stále jednoducho čitateľné. Malé deti vedia plynule anglicky. Biznis meeting si môžete dohodnúť v miestnych kúpeľoch.Približne 85% energie majú z obnoviteľných zdrojov a vyše polovicu z geotermálnych prameňov. Island mal ako prvý demokraticky zvolenú premiérku a tá sa navyše otvorene priznávala k tomu, že je homosexuálka. Majú najstarší demokratický systém z roku 930. Demokracia tam funguje. Obyvatelia Islandu sa totiž poznajú a poznajú osobne aj politikov, ktorí o nich rozhodujú. Island nemá žiadnu armádu ani námorníctvo. Spotreba Coca-Coly na obyvateľa je vyššia ako v ktorejkoľvek inej krajine a najvyšší počet vydaných kníh a magazínov na obyvateľa. Nenachádza sa tam žiaden McDonald. Národným športom je vybíjaná. Policajti tam nenosia zbrane. Kriminalita na Islande je veľmi nízka a násilie tam prakticky neexistuje. Juraj by vám o Islande porozprával ešte omnoho viac. Určite by vám odporučil množstvo miestnych kapiel a pekných miest. A vy by ste si okamžite zamilovali Juraja kvôli ľudskosti a úcte, ktorú prejavoval ku každému človeku.
“Spočinúť v tom Tvojom veľkom medvedíkovskom náručí, vždy som Ťa len nesmelo pobozkala na obe líca a cerila som svoje veľké zuby od radosti, že Ťa vidím. Vďaka Tebe budem teraz stískať spontánne. Častejšie. Skúsim bez hanby, ved tých, ktorých mám chuť stisnúť, až tak veľa nie je a verím, že sa s tým nejako vyrovnajú.” napísala Jurajovi Táňa Pauhofová.
V krajine škriatkov
Stretli sme sa s ním počas festivali v Reykjavíckej Harpe na festivale Icelandic Music Airwaves. Dali sme si pivo počas sobotnej noci a komentovali koncert Mercury Rev. Ďalej sme si šli na koncerty Sin Fang a Hjaltalín. 8.novembra dostal infarkt. Bol to posledný deň festivalu Islandic Music Airwaves, na ktorý Juraj chodieval pravidelne. V pondelok 9.11.2015 sme mali letieť spoločne z Reykjavíku do Kodane. Juraj v lietadle už nebol. A 17. novembra pre neho pripravili islandskí hudobníci koncert na jeho pamiatku, v rámci ktorého vystúpilI hudobníci ako Bogomil Font og Flís, Kippi Kaninus, Milkywhale, Sin Fang, Sóley, FM Belfast. (zámerne už nič nedodám, vypočujte si jeho obľúbené kapely:)
Juraj Kušnierik
(1964–2015)
Narodil sa v roku 1964 v Banskej Bystrici. Hoci bol vyštudovaný elektrotechnik, naplno sa však ponoril do kultúry. Spoluzakladaľ známeho slovenského kníhkupectva Artforum. Pracoval v .týždni, kde publikoval množstvo textov aj videí o kultúre, slovenských kapelách aj zahraničnej hudobnej scéne. Jeho žurnalistika bola sofistikovaná a zároveň ľudská. Niekoľko rokov spolupracoval so Štefanom Hríbom na tvorbe relácie Pod lampou. Jeho podmanivý hlas bolo počuť v jeho relácii Slová_FM na Rádiu FM. Zomrel na Islande, v piatok 13. novembra 2015.
Uverejnené v časopise Atteliér.
