Marocký trip
Maroko — práve do tohto kúsku Afriky sme sa v januári 2016 vybrali, aby sme si užili oázu, púšť, hory, more, moslimov a moslimky, jedlo a mačky. (cestovateľské hacky od hackerov checknite túto brožurku: dobré cestovateľské rady a tipy nájdete tu). Toto bol môj prvý cestovateľský blog a prvý poriadna mimoeurópska krajina. Od toho času sa už veľa zmenilo a nepíšem ani nepostujem obyčajné tipy a triky ako sú uvedené v tomto blogu, pri tom množstve destinácií by to už nebolo efektívne, ani zaujímavé. Ale pamätám si, ako s nadšením som písala tento blog na streche hotela v Mexiku v Acapulcu, kam sme odleteli hneď po príchode z Maroka na konferenciu Anarchopulco, ale pravdupovediac, tento blog je niečo, ako keď vám v 2005 niekto ukazoval 400 fotiek z digitálneho foťáku z dovolenky na návšteve (so OnlyFans).
- milovníci mačiek — tak ako aj iné moslimské krajiny, ulice sú plné tučných vykŕmených mačiek.
- milovníci nákupov — na trhoch zistíte, čo všetko nemáte.
- shopoholičky, ktoré sa snažia prestať — neustále dojednávanie cien a psychický nátlak vás rýchlo prestane baviť. Rizikom sú aj obchody s kobercami — ak do nich vojdete, už nie je únik, pokiaľ si niečo nekúpite. Toto nie je Aupark.
- xenofóbovia.
- ženy, ktoré sa sťažujú na nedostatok pozornosti. Maroko je obľúbený na sexturistiku pre ženy.
- muži na sexturistiku. 12 druhov bieleho pečiva na raňajky s 8 druhmi džemov, k tomu sladký mätový čaj, spôsobujú korpulentnejšie tvary žien už v mladosti, čo samozrejme niekoho môže tešiť, ale okrem toho moslimky s cudzími mužmi bežne nesúložia.
- celiatici, práve kvôli spomínanému všadeprítomnému pečivu, ktoré je tak chutné, že ťažko si ho nedáte.
- alkoholici. Alkoholu je v moslimských krajinách málo a je drahý.
Kráľovské mesto Marakeš je štvrtou najväčšou metropolou s takmer miliónom obyvateľov, kam sme prileteli. V 60. rokoch to bola obľúbená hippies destinácia kapiel ako The Rolling Stones, Beatles či Led Zeppelin. Prvé zmienky o Marakeši sú okolo roku 1060 a neskôr. Mesto je tvorené medinou — historickým centrom s hradbami, ktoré s úpravami stoja od roku 1100 až doteraz a sú postavané z červeného ílu spevneného vápnom. Zvyšok mesta tvorí modernejšia časť, ale architektúru Petržalky nečakajte. Na mesto vám stačia tri dni, potom sa presuňte do ďalej. Až mimo mesta zažijete správny kultúrny šok, ktorý vám nemám šancu v tomto blogu dostatočne opísať.
Medina v moslimských mestách je strastiplnou skúškou európskych šoférov. Úzke uličky mediny sú plné stánkov, mačiek, samovražedných motocyklistov a iných áut Maročanov, ktorí jazdia asi tak 5x rýchlejšie ako Európan očakavajúci dodržiavanie pravidiel cestnej premávky. Po jazde medinou sa vodiči naučia, že hoci vás niekam Google Maps zavedie, neznamená to, že cesta je optimalizovaná na zachovanie neporušeného laku či karosérie vášho auta. (Inak technológiám dôverujem a nie som nadšená, keď vodič Uber-u nejde podľa Google Maps či Waze, ale naviguje podľa “svojej hlavy” vyhovárajúc sa na “hlúpe” navigácie). Ak chcete nakupovať, choďte na trhy do mediny… no radšej pešo a nie (požičaným) autom.
Ak budete prechádzať medinou, osloví vás nespočetne veľa domácich, ktorí sa vám budú snažiť za peniaze “ukázať” cestu. Mnohokrát vám povedia, že cesta, kam sa chystáte, je zatvorená. Samozrejme nikdy zatvorená nebola. Keďže sme mali GPS navigáciu, boli sme informačne sebestační. V týchto krajinách je dátová simka a neustály prístup k informáciám naozaj dôležitý. Aby vám marocká SIMka fungovala, musíte ju pravidelne dobíjať, stačí kredit za 10dhm. Nečakajte, že internet bude silný sťaby prúty Svätoplukove a vy budete môcť pozerať v Maroku porno. No šikovnejší cestujúci alebo len odhodlanejší masturbátori poznajú VPNku. Telefonovať cez Skype alebo Facebook marocká vláda zakázala (napr. cez CloudVPN vám to pôjde bez problémov). Zmyslom regulácie je zachovať zisk lokálnych mobilných operátorov, ktorí zarábajú na drahom roamingu. Takže za prichádzajúcu alebo odchádzajúcu minútu do EÚ zaplatíte 2,5€. Po rokoch už používam Google Fi simakrtu, ktoré platí kdekoľvek (takmer, napríklad okrem Etiópie:)
Na každej ulici je množstvo ľudí v reflexnej veste, ktorí vám bez toho, aby ste chceli, pomôžu s parkovaním. Síce s daným parkoviskom nemajú nič spoločné, účtujú si minimálne 2Dhm.
Do Marakešu je výborné cestovať na jar, kedy je v Maroku príjemne znesiteľné teplo a vyhnete sa nielen hmyzu a horúčavám, ale aj snehovej kalamite na slovenských cestách. Na prelome januára a februára je tam cez deň okolo 15–25°C, v noci vonku okolo 5°C-12°C. Aj keď ste v Afrike, prekvapí vás poriadna zima, pretože pre Maročanov je zbytočné, aby mali radiátory, keďže bývajú v Afrike a ich najnižšia teplota predstavuje bežné slovenské sku***né leto.
Maročania bývajú v RIAD-och. RIAD je opevnená minioáza s množstvom izieb uprostred ktorého je bazén, palmy, open-air obývačka. Ich interiéry sú prezdobené vzorovanými kachličkami, kobercami, kamennými pestrými dlážkami a intenzívnymi vôňami… Budete prekvapení, akí sú kultivovaní, veľká časť z európskeho stereotypu o moslimoch, ktorí nám “ejakulujú do bazéna”, sa vám nepotvrdí.
Ich najtypickejšie jedlo je Harira — hustá šošovicová polievka, ktorú na ulici dostanete za 3dhm (v hipsterských podnikoch aj za 50dhm). Nakladá ju priamo na ulici z veľkého hrnca miestny ujo, napravo sedia muži a naľavo ženy. Ďalším jedlom je Tajine — horúce dusené mäso alebo zelenina v hlinenej nádobe s pokrývkou, ktorú vám čašník odkryje priamo na stole. Obe chutia skvele. No nie, keď ste tam už 12. deň a čašník vám začne s nadšením ponúkať tieto ich dve národné jedlá. Ešte morské plody…ale veľkú pestrosť nečakajte.
“Čas modlitby ohlasuje muezín spievaním azánu z vysokej veže mešity (tzv. minaretu).” V mestách aj dedinách sa nachádzajú tieto mešity husto rozmiestnené, aby päťkrát denne informovali, že je čas na modlitbu. Rada by som vedela, či moja firma s názvom napríklad Islam s.r.o. alebo Kresťanstvo a.s. by mohla svoj marketing tiež postaviť na stovke decibelov 5x denne všade v mestách… Inak čím idete do menších dedín bližšie k púšti, tým ortodoxnejších veriacich stretávate.
Z Marakeša sme sa vydali cez pohorie Atlas smerom na Saharu s plánom zastaviť kdekoľvek v meste. Vyhliadli sme si mesto Ourzazate — zo zaostalých dediniek bez elektrického prúdu vysoko v horách sme sa dostali do usporiadaného mesta. V meste bolo ticho, viditeľný poriadok a plno policajtov v bielych uniformách. Mesto sa nazýva aj The door of the desert, v berberčine znamená “without noise” alebo “without confusion”. Kúsok za mestom sú filmové štúdiá, kde sa točil napr. Gladiátor či Game of Thrones.
Pri mori sme boli niekoľko dní na rôznych miestach. Na prvej ceste k moru sme v priebehu hodiny dostali pokutu hneď dvakrát. Za rýchlosť 80€ a za to, že sme nemali pásy vzadu 30€. Len pre ilustráciu: dostať pokutu v Maroku za pásy, ešte k tomu vzadu, je ako keby Hitler bol obvinený zo spáchania trestného činu ľahkého ublíženia na zdraví. Dostať pokutu v krajine, kde je v jednom aute dvojnásobný počet ľudí ako je kolies, kde vodič = kaskadér, je naozaj absurdné.
Zopár informácií na záver:
- očkovanie nie je povinné žiadne, ale zíde sa zaočkovať na hepatitídu A, B a brušný týfus
- buďte flexibilní, ubytovanie sa dá booknuť aj hodinu pred príchodom (častokrát sú vtedy last minute zľavy), napr. cez booking.com
- najdôležitejšie sú informácie
- odporúčam používať cestovateľskú aplikáciu do mobilu KAYAK (napr. vám posielajú notofikácie o meškaní lietadla). Už mi raz ušlo lietadlo, pretože som KAYAK v mobile nemala
- na vyhľadávanie koncertov a eventov v meste používajte napr. allevents.in, kde nájdete všetky akcie v danom meste
- dobré reštaurácie nájdete cez foursquare.com, v Maroku bol však viacpoužívaný tripadvisor.sk, cez ktorý nájdete aj pamiatky a všetko, čo by ste mali vidieť.
- cestujte a nemajte predsudky!
Ešte filmy a hudba, aby pre vernejšiu atmosféru Maroka a za tým ešte zvyšné nezaradené fotky:
Only Lovers Left Alive (2014) — jediný môj obľúbený film o upíroch odohrávajúci sa v Maroku (určite si odskočte teda aj do Tangeru na severe), odporúčam aj film od Jima Jarmuscha, aj samotný soundtrack.
Castles Made of Sand od Jimiho Hendrixa bola vraj napísaná v marockom prímorskom meste Essaouira. A možno aj nie. Ďalší album sme náhodou započuli v uličkách mediny mesta Essaouira s perfektnou marockou atmosférou.
Ďakujem, že ste dočítali až sem. Na prípadné otázky vám rada odpoviem na marianna@trip.sk
